Natáčanie muzikálu Magdalena Zai

V týchto dňoch uplynie 6 rokov od premiéry hudobno-dramaticko-tanečnej skladby Magdaléna Zai.
Aj s odstupom času môžem konštatovať, že to bol projekt úspešný, hoci veľmi náročný.
Počet aktívne zúčastnených dosiahol úctyhodných 120 účinkujúcich, čo aj v profesionálnom prostredí divadiel je počet vzbudzujúci rešpekt.


Nápad zrealizovať inšpirujúci životný príbeh spoluvlastníčky hradu Magdalény Zai a jej piatich manželov do umeleckej podoby vznikol počas nakrúcania adventných koncertov RTVS 2017 v priestoroch hradu. Fascinujúci príbeh ženy, ktorý ponúka tie najrôznejšie výklady. Moje riešenie príbehu je k hlavnej protagonistke láskavé, je podložené historickými  faktami a zodpovedným skúmaním mentalít doby, v ktorej sa príbeh odohráva. Je o žene, ktorá sa cez neľahké okolnosti dostane na cisársky hrad v dnešnom Liptovskom Hrádku a zvolí si ho za svoj domov. Napriek zložitosti doby, napriek prirodzeným úmrtiam jej manželov sa vždy, ako polovičná dedička hradu, dokázala vyrovnať s realitou života a úspešne ju zvládnuť. Obdivuhodná žena, obdivuhodný príbeh.

Projekt sme realizovali v septembri 2018. Partitúra bola písaná pre pomerne veľké orchestrálne obsadenie, miešaný zbor a sólistov. Orchester tvoril Art collegium Nicolaus zo ZUŠ Jána Levoslava Bellu v Liptovskom Mikuláši a prizvaní hosťujúci umelci. Zborové časti spieval Spevácky zbor Tatran s mládežníckym zborom ZUŠ J.L.Bellu. Tanečnú zložku mali v gescii tanečníčky súboru Dancemania a významne ich dopĺňali herci a šermiari z divadla Gasparego.  Dielo sme zrealizovali prakticky v priebehu niekoľkých mesiacov prvého polroka 2018. Samotné zhrávanie, scénografiu a kostýmovanie sme dolaďovali na denných skúškach v rytierskej sále hradu. Sálu sme „okupovali“ denne od polovice augusta až po premiéru 9.septembra 2018. Pôvodne sme chceli projekt Magdalény Zai realizovať na nádvorí renesančného kaštieľa. Po zložitých jednaniach, hľadania optimálneho riešenia sme dospeli k miestu realizácie, ktorým sa stala rytierska sála. Určitú priestorovú stiesnenosť sme vyriešili stavbou lešenia pre dychovú sekciu a perkusiovú batériu. Na to, že sme museli operatívne reagovať a riešiť množstvo ďalších drobných úskalí a problémov, napríklad s logistikou, dnes už spomíname iba s úsmevom. Celý projekt bol veľmi pekne zdokumentovaný vo videozázname mooneye.studia Miroslava Cigliana.

Osnova príbehu je rozčlenená do 6 obrazov, ktoré charakterizujú manželstvá Magdalény Zai.

Prvý obraz: Magdaléna Zai de Csömör et Kékkő  sa narodila v Csömöri v rodine významného šľachtica a vojaka Františka Zaia a Barbory Bánfyovej asi v roku 1561. Životným  zlomom bol pre ňu sobáš s barónom Žigmundom Balašom z Balážskych Ďarmot, ktorý bol od roku 1597 spolu so svojim bratom Imrichom záložným pánom Nového hradu a panstva v dnešnom Liptovskom Hrádku. Po smrti Žigmunda jeho podiel zdedila vdova Magdaléna Zaiová. Druhý podiel po Žigmundovom bratovi Imrichovi zostal voľný. Ten získal dvorný radca Mikuláš Šándorfy v roku 1599  do zálohu od kráľa Rudolfa II. za 30 011 zlatých.

Druhý obraz:  Dvorný radca Mikuláš Šándorfy sa čoskoro s Magdalénou oženil. Mikuláš mal vplyv na kráľovskom dvore a bol dosť bohatý na to, aby milovanej žene v najlepších rokoch poskytol všetok komfort. Usadili sa v stredovekom hrade, ktorý však už modernej dobe nevyhovoval, aj napriek tomu, že ho Balašovci niekoľko rokov pred tým dali prestavať a opraviť. Manželia Šándorfyovci sa preto rozhodli v blízkosti stredovekého hradu postaviť renesančný kaštieľ. Stavba bola dokončená v roku 1603, ale jej manžel Mikuláš Šándorfy sa jej dokončenia asi nedožil.

Tretí obraz: O uprázdnené miesto nového záložného vlastníka hradu sa uchádzajú dvaja vážni záujemcovia. Magdalénino srdce a ruku si nakoniec získal muž jemnejších spôsobov Imrich Mérey de Mere.

Štvrtý obraz: Po niekoľkých rokoch sa opäť uprázdnilo miesto záložného pána hradu. Hrad a ruku Magdalény si v roku 1608, na krátko, iba na jeden rok, získal kráľovský komisár a spišský kapitán barón Štefan Hosútoty de Hosútot. S Magdalénou si rozumel nielen ako provízor – správca hrádockého panstva, ale zdieľal s ňou aj rovnaké názory na búrlivé udalosti a pohyby spoločenského a náboženského života.

Piaty obraz: Magdalénina myseľ sa začína postupne uberať od pozemských starostí aj smerom k nebeskému kráľovstvu. V roku 1610 dáva  prestavať farský kostol panstva v Dovalove a podľa ústnej tradície dala na svoje náklady vybudovať aj svoju budúcu kryptu.  V roku 1611 sa vydala opäť za nového záložného vlastníka polovice panstva, čerstvého vdovca Mikuláša Orlé z Kravian, rodáka z Veľkého Medera. Zomrel na novom hrade 30. apríla 1616. Pochovaný bol v krypte kostola v Dovalove.

Šiesty obraz: Jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách hradu bola krátkodobá úschova uhorskej kráľovskej koruny v priestoroch hradu, v zime, na konci roka 1622. Táto zodpovedná úloha mohla byť zaiste zverená len spoľahlivej a „korune vernej“ osobe vo vtedajších nepokojných časoch protihabsburgských povstaní.

Magdaléna Zai prežila svojho posledného manžela Mikuláša  Orlé asi o 13 rokov. Zomrela niekedy po roku 1629 vo svojom sídle, kaštieli v Liptovskom Hrádku.  Miesto jej posledného odpočinku nie je známe a vzniklo okolo neho viacero legiend. Podľa jednej z nich bola pochovaná aj s významnými dokumentmi týkajúcich sa hradu a panstva. Pravdepodobne je však pochovaná v krypte rímsko-katolíckeho kostola v Dovalove po boku svojho posledného manžela.

Osobne som rád, že aj po rokoch príbeh Magdalény Zai ožíva na projekciách pri hradných prehliadkach. A dokonca občas, pri jej výročiach, sa podarí scénicky zrealizovať niektorú časť diela, čo pre jeho náročnosť býva vždy úloha pomerne náročná. Ale výsledok vždy stojí za to.

Fascinujúce je, že s históriou hradu sa spájajú osudy aj ďalších pozurohodných  žien, ako napríklad čierna kráľovná Barbora Cejská, jedna z ďalších spolumajiteľok hradu. Čím viac napreduje rekonštrukcia a dobudovávanie hradu, tým prináša viac podnetov na umelecké stvárnenie a oživovanie príbehov z jeho histórie.

Odkaz na muzikál – https://www.youtube.com/watch?v=b0vzdInrM2c&ab_channel=mooneyestudio

Ľubomír Raši
Autor hudby a projektu

ART COLLEGIUM NICOLAUS ORCHESTRA (ZUŠ J. L. BELLU)

1. husle: Matúš Mravec, Paula Štofčíková, Ivana Vavrovičová, Martin Hollý, Martin Moravčík, Ľubomír Hollý, Viera Herbortová
2. husle: Laura Štepitová, Michaela Kubincová, Elia Fiamin, Lea Pačajová, Katarína Dundeková ml. 3. husle: Katarína Feriancová, Zdeňka Marková, Katarína Dundeková st.

Violončelo: Sarah Kováčiková, Katarína Štásová
Flauta: Lýdia Kokavcová, Lucia Bencúrová, Milan Brunner trúbka: Ratislav Macko, Jaroslav Guráň, Jakub Jaško
Trombón:
Erik Bunta
Elektrická gitara: Ivan Jurkovič
Basgitara: Beáta Kyčinová, Václav Hubený
Klavír: Marta Brunnerová
Keyboard: Želmíra Chovancová
Organ: Metod Rakár
Tympany, bicie nástroje, percusie, zvony: Juraj Raši

SPEVÁCKY ZBOR TATRAN

Soprán: Zuzana Brtišová, Janka Cuprová, Mária Kompišová, Magda Mišíková, Ivica Multáňová, Jelena Ničová, Elena Plachá, Jana Repová, Iva Tomčíková, Viera Kořínková, Eva Hollá, Miroslava Smrečanová, Ľubica Uličná
Duch staviteľa: Miriam Púčková – soprán, Peter Adamov – barytón

alt: Alexandra Ďubeková, Drahomíra Krajčíriková , Beata Malátková, Iva Nedelská, Ružena Uhelová, Katarína Valašíková, Eva Zahradníková, Renata Paschová
tenor: Ján Brtiš, Ján Lukačko, Daniel Zárevúcky, Július Maličký
bas: Vladimír Antošovský, Ján Janoška, Jozef Škorupa, Ľubomír Zárevúcky, Jaroslav Cais, Ján Teplický

MLÁDEŽNÍCKY ZBOR (ZUŠ J. L. BELLU)

Ema Berníková, Tereza Filová, Natália Hollá, Petra Hrušková, Ivana Jančíková,
Zuzana Martinková, Timea Petričková, Beáta Knapcová, Veronika Laheye, Lucia Martišová, Žofia Kráľová, Ema Kögelová, Danka Droppová, Martina Škáchová, Barbora Smiešková

HERCI DIVADLA APOSTROP (ZUŠ J. L. BELLU) HERCI DIVADLA GASPAREGO
Mikuláš Šándorfy: Ľubomír Raši ml.
Imrich Mérey de Mere: Stanislav Štofčík
Štefan Hosútoty de Hosútot: Stanislav Kaľavský Mikuláš Orlé z Kravian: Miroslav Porubän Beňadik
Pograň de Nemes Kürt: Jozef Košík taliansky staviteľ: Samuel Žiaran

Vojaci: Slávka Bencúrová, Paulína Hrbatá, Yeva Maria Gurska, Henrieta Chomová

DANCEMÁNIA

Magdaléna Zai: Erika Marušinová
Dvorania, mnísi: Daniela Gärtnerová, Lucia Chrapčiaková, Lucia Jurkuliaková, Emma Oberučová, Simona Hazuchová, Radka Polečová, Petra Polečová, Nikola Dvorščáková, Ivana Liptáková, Martina Paulusová, Martina Rusinová, Viktória Palovičová, Anna Mária Volajová,
Stanislava Spilá, Michaela Matejková, Emma Almanová, Barbora Bendíková, Martina Škovranová

Odborná spolupráca: Peter Vítek
Hlas zvukových predelov: Stanislav Štofčík
Javiskové rekvizity: Jana Mikitová, Eva Dudzíková
Technická asistencia: Bedrich Herbort, Dušan Švec, Martin Chmúra

Choreografia: Alena Štulrajterová, Jana Bachtíková
Dirigent: Ľubomír Raši
Réžia: Ján Kuráň
Námet, scenár, hudba, hudobné naštudovanie: Ľubomír Raši